Liečivé vody
Ak má prírodná voda liečivé účinky, je to liečivá voda. Liečivé vody delíme na: sírne, jódové, železnaté, so zvýšeným obsahom arzénu, so zvýšeným obsahom jednotlivých iónov. Podľa celkovej mineralizácie sa delia na: jednoduché (1 g/l), slabo mineralizované (1 g/1−5 l), stredne mineralizované (5−15 g/l), silne mineralizované (nad 15 g/l). Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25 °C označujú ako termálne a podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické. Izotonické vody sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie resorbujú, hypertonické viažu na seba v tenkom čreve tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku − činnosť čriev (výhodné pri zápche), hypotonické sa v čreve resorbujú a zároveň zahusťujú, tento podnet sa vyrovnáva zvýšenou diurézou − zvýšeným vylučovaním moču (výhodné pri obličkových a močových chorobách). Minerálne liečivé vody pitné s celkovou mineralizáciou nad 5000 mg v jednom litri a s farmakologicky účinnými zložkami treba pokladať za liek a majú sa piť v určitých dávkach podľa predpisu lekára. Inak ich možno piť iba v malých množstvách a nie sústavne.
Pitie minerálnych vôd môže ovplyvniť aj pH moču (nadbytok bikarbonátov posunuje pH na alkalickú a prevaha iónov vápnika na kyslú stranu).
Liečivé vody teplejšie ako 25 °C (teplice) pôsobia pri pití diureticky, preto sú vhodné pri akútnych zápaloch dolných močových ciest, pri obličkových kameňoch.
Jednoduché kyselky (menej ako 1 gram tuhých častí, ale viac ako 1 gram oxidu uhličitého v 1 litri) pôsobia na prekrvenie kože, sliznice žalúdka, zvyšujú vylučovanie žalúdkovej ky-seliny, urýchľujú prechod potravy žalúdkom a spôsobujú zníženie krvného tlaku. Pôsobia aj diureticky a využívajú sa pri nechutenstve a močových kameňoch.
Zemité vody (v 1 kg viac ako 1 g tuhých častí) znižujú spazmus hladkého svalstva tráviacich a močových ciest, majú diuretický účinok a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej (pri dne), využívajú sa pri zápalových zmenách močových ciest, chronických zápaloch obličkovej panvičky, pri hypertrofii prostaty, žalúdočných a črevných ochoreniach, spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny.
Alkalické (zásadité) vody (v 1 kg vody viac ako 1 g tuhých častíc) neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku (pri jedle trvá neutralizačný účinok dlhšie), spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom, čo predurčuje ich použitie pri cukrovke. Pomáhajú lepšie využiť cukor v pečeni a šetria inzulín. Vhodné sú aj pri chorobách dýchacích ciest s produkciou vazkého hlienu, zápaloch močového mechúra (cystitíd), dny, žlčových kameňov, či chronickom zápale žlčových ciest.
Soľné vody (v 1 kg vody viac ako 1 g tuhých častíc, najmä Na+ a Cl-) zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny preháňací účinok, preto sú vhodné pri hypacitíde (nedostatok kyseliny soľnej v žalúdočnej šťave), chronickej zápche alebo nechutenstve. Brzdia vylučovanie vody z organizmu. Vody s prevahou vápnika naopak podporujú vylučovanie vody z organizmu a majú protizápalové a protialergické účinky.
Jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 kg vody) zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí − použitie pri kostnej TBC, využívajú sa pri chorobách dýchacích ciest spojených s produkciou vazkého hlienu − uľahčujú jeho vykašliavanie. Taktiež pôsobia na činnosť štítnej žľazy.
Síranové alebo sulfátové vody (viac ako 1 g tuhých častí v 1 kg) podporujú činnosť žlčníka, vyvolávajú jeho zvýšené vyprázdňovanie, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvý-šenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev, vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu, pri zápche a dne. Salinické vody rozpúšťajú v dýchacích cestách a v žalúdku hlien a stimulujú vonkajšiu sekréciu pankreasu.
Zdroj: https://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/mineral.htm